Minule:

Pýcha je v zozname hriechov na prvom miesto, lebo je koreňom ostatných hriechov.

Pýcha je bezdôvodná sebaúcta, neoprávnené zdôrazňovanie seba.

Pýcha je odporné sebectvo, ktoré odpudzuje ľudí i Boha.

Pyšný sa chvastá pred ľuďmi a vystatuje sa dokonca aj pred Bohom.

Duchovná pýcha.

Začala už u Lucifera, ktorý vyhlásil: Chcem byť ako Boh.

Duchovná pýcha je doménou veriacich, ktorí sa vystatujú pred Bohom a pred veriacimi svojou „duchovnosťou“.

Prejavuje sa v známom postoji farizeja: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.“ (Lk 18,11)

Je to nielen vystatovanie sa svojou „duchovnosťou“ – čo je smiešnosť. Horšie je, že na jej základe pyšný ponižuje, pokoruje iných.

Duchovná pýcha zraňuje:

Duchovná pýcha sa prejavuje aj u neveriacich. Prorok Izaiáš hovorí o Babylončanoch, ktorí sa stavali na úroveň Boha a zotročovali Starozákonný, židovský Boží ľud: „Ako si padla z neba žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si hovoril: Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón... Vystúpim do výšin oblakov. Prirovnám sa Najvyššiemu. Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepastí.“ (Iz 14, 12 – 15)

Aktuálnosť duchovnej pýchy!

Predstavitelia niektorých veľkých národov vo svojej pýche podobnej Luciferovi si osobujú právo diktovať iným národom ako majú žiť a dokonca ich za národ ani nepovažujú.

Preto v liste apoštola Jakuba 4,6 čítame: Boh sa pyšným protiví a pokorným dáva milosť.