Minule:

Obžerstvo nie je len nezriadené jedenie a mrhanie jedlom, ale aj nesprávne oddávanie sa iným slastiam

Pod pojem obžerstva môžeme zaradiť aj drogovú závislosť

Obžerstvo a lenivosť navzájom prelínajú a podporujú

 Názvoslovie

V oblasti asketiky by sme mali prijať terminológiu, ktorá bola priam kodifikovaná Katechizmom Katolíckej cirkvi. Ten v čísle textu 1866 uvádza: Neresti možno zoradiť podľa čností, s ktorými sú v protiklade, alebo ich možno dať do súvisu s hlavnými hriechmi, ktoré určila kresťanská skúsenosť, sledujúc svätého Jána Kasiána a svätého Gregora Veľkého. Volajú sa hlavné, lebo plodia iné hriechy, iné neresti. (2539) Sú to: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť alebo duchovná znechutenosť (po latinsky acedia).

Takže ostaneme pri obžerstve.

Iné názvy:

Nie sú zbytočné. Pomôžu zachytiť odtiene obžerstva a tiež k lepšiemu pochopeniu obžerstva.

V knihe Pramene svetla od kardinála Tomáša Špidlika sa používa slovo nestriedmosť. Tento autor v knihe Ako očistiť svoje srdce, používa obžerstvo a tiež mlsnost (česky). Čo sa dá preložiť ako maškrtnosť. Je však zúžený pojem, skôr do spovedného zrkadla pre deti. Obžerstvo je širší pojem.

Čo je vlastne obžerstvo?

Obžerstvo je, keď niekto prekročí správnu mieru v jedle a pití.

 Ján Kasián, svätec a cirkevný otec (†435), ktorý výrazne ovplyvnil podobu západného mníšstva, napísal pre mníchov žijúcich na púšti v 4. storočí po Kristovi, že nadbytok jedla okráda myseľ o silu a schopnosť čistého a jasného rozjímania. Teda našimi slovami, spôsobuje útlm. Obžerstvo by sme jeho slovami mohli definovať ako “bezbrehá účasť na pokrme a víne, nejeme to, čo telo potrebuje, ale to, čo dychtivá žiadostivá myseľ podsúva.” 

Samozrejme, je ťažko určiť, kde táto miera začína a kde končí.

Moralisti sa preto obyčajne uspokojujú so štyrmi všeobecnými smernicami.

Nabudúce: Pravidla určujúce hranice