Minule:

Nedochvíľnosť liečime najskôr u seba

Nedochvíľnosť môže spôsobovať naša nevyrovnanosť.

Nedochvíľnosť u iných nemusíme tolerovať

V jednej štúdii som medzi vyše tridsiatimi dôsledkami vnútorného hnevu a zlosti objavil aj pojem: Prokrastinácia. Hneď ma zaujal a špekuloval som nad nim. Keďže cudzie slova sú väčšinou z latinčiny a keďže som sa ju učil už na gymnáziu napadla mi myšlienka, ktorá bola medzi tzv. živými slovami: Hodie mihi, cras tibi (Dnes mne, zajtra tebe). Táto múdra myšlienka sa vysvetľuje takto: Čo sa stalo (dnes) mne, môže sa stať (zajtra) tebe. Ja mám na to aj iné vysvetlenie, ktoré pochádza z detstva. Kamarát Ondrej bol veľký špekulant.  Pri zberaní čučoriedok vyhlásil: Budeme zbierať spoločne pre mňa a potom postupne ďalším. Z tohto pohľadu by sa dala táto myšlienka chápať takto: Dnes (robíme) pre mňa, zajtra pre teba (- teda nikdy). To je vlastne prokrastinácia.

Poďme po tomto extempore k prokrastinácii.

Prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická. Tá môže mať objektívne príčiny - choroba, vyčerpanosť...

Prokrastinácia psychická záležitosť?

Ak vo svojom vnútri máme hnev, napätie, sme podráždení, to odčerpáva naše sily. Riešime iba to a na potrebné a dôležité veci nemáme čas ani energiu a preto ich odkladáme; na zajtra, alebo na nikdy. Nakoniec tá stará múdrosť: Hodie mihi, cras tibi, nebola spomenutá zbytočne. Má určité súvislosti.

Liečenie prokrastinácie?

Na internete je množstvo rôznych návodov – zdá sa, že je to hitom pre psychológov.

My vieme, že si musíme najskôr urobiť poriadok v srdci - sme predsa askéti 😊

Nabudúce: Ďalšie dôsledky hnevu