Minule:

Potreba emocionálnej (EQ) výchovy

Aj city sa musíme naučiť kontrolovať

Dospelí môžu byť ako nevychované deti 

Pozor na (tepelné) šoky!

Dostal som do kuchyne dve misy z jenského skla s ubezpečením, že znesú teplo. Neveril som tomu, viete, sklo, ale predsa som ju dal na sporák. Praskla. Po čase som k tomu „donútil“ aj druhú. Prirodzený fyzikálny jav. Dôjde k pnutiu medzi horúcou a studenou stranou (a pritom som maturoval z fyziky). Teraz v návode čítam, že to je na zapekanie do rúry.

Pozor na (citové) šoky!

Táto moja kuchárska skúsenosť mi napáda, keď vidím ako rodičia (vychovávatelia) kričia na deti. Viete si predstaviť ako to pôsobí na detskú dušu, keď sa s nim maznajú a vzápätí nakričia, rozčuľujú sa... To je taký šok, ktorí zničí aj „jenské sklo“, tobôž jemnú detskú dušu!

Pozor, aby sme sa nerozbili!

Nie sme už vlastne rozbití, keď sme raz milí a o chvíľu vybuchneme ako sopka? Viem, možno nás v detstve nevychovali, tolerovali naše „rozkošné rozzlostenie“, slovami: ako sa vie „milo nahnevať“... Možno nám na radu moderných psychológov vyčlenili plyšáka, na ktorom sme sa mohli vyzúriť, aby sme nepotláčali naše city.

Čo s tým?

To ale neznamená, že sa nemáme vychovávať teraz. Napríklad sv. František Saleský bol zúrivý chlapec (hryzol kľučku, keď ho vychovávateľka zavrela do izby) a stal sa z neho veľmi pokorný, pokojný človek. Podľa životopiscov najviac sprítomnil lásku Ježišovho srdca. Preto Don Bosko (veľký búrlivák) si ho zobral za vzor a pomenoval po ňom svoju rehoľu (Saleziáni). Obaja usmernili svoju energiu na iné! Volá sa to sublimácia. Vtedy však bola ešte v móde asketika!

Nabudúce: Už avizované ďakovanie