Minule: 

Treba rozlišovať medzi pocitom samoty a samotou.

Nezrelé osobnosti skúšajú pozornosť a lásku iných.

Prekrývanie samoty náhradami nerieši situáciu.

Úlohou asketiky je prijať život. 

Osamotenosť „ja“.

V prvej diskusnej relácie o hroznej tragédii zemetrasenia zaznela otázka: Ako je to s letoviskami v Turecku? Budem tam môcť ísť na dovolenku? Takúto situáciu človeka mysliaceho na seba a jeho osihotenosť vyjadril Friedrich Wilhelm Nietzsche v úvahe o viere, keď napísal: „Ak sa zriekneš Boha, budeš mrazivo sám v celom vesmíre. Človeče, máš na to silu?!“ Nietzsche túto silu hľadal vo svojej dekadentnej filozofii, ale nenašiel. Mnohí to opätovne a opätovne skúšajú. Zadúšajú sa vo svojom egoizme. Ospravedlňujú si ho vyhláseniami: Musím myslieť na seba, na náš národ..., čo ma je po iných!

Riešenie

Terézia Veľká píše o priateľstve s Bohom: „Kiež by som mohla nahlas oznámiť celému svetu, aký si verný k svojim priateľom. Svetská láska nechce mať žiadnych spolumilovníkov. Ale láska k môjmu Bohu rastie takou mierou, akou vzrastá počet milujúcich. A jej blaženosť sa oslabuje, keď musí vidieť, že sa všetci nepodieľajú na tom istom dobre. Preto duša smúti aj v najväčšej radosti, keď myslí na tých, ktorí netúžia po tom istom, a hľadá prostriedky a cesty, aby našla spoločníkov." Z tejto jej myšlienky a celého života sa zračí radosť, že  Boh je a chce to všetkým sprostredkovať.

Mystika Terézie Veľkej?

Možno, ale viac úžasná realita človeka, ktorý našiel Stvoriteľa! Pán povedal:

Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov! {Lk 12:7}

Zahoď starosti!

Mladí kresťania spievajú: [:Zlož svoju starosť na Pána :] a On sa už postará. [:Nebudem sa báť, lebo Ty si so mnou, nebudem sa báť, Pane môj.:].

Nabudúce: (Ne)spokojnosť so životom.