Minule:

Rodičovský cit zušľachťuje

Rodičovský cit môže byť patologický per defectum, alebo per excessum

Dieťa nie je právo, ale dar

Náhrady za dieťa sú často scestné

Je len dnešná doba ťažká a zlá?

Karel Čapek napísal v decembri 1931 do Lidových novín fejtón Útěcha.

            "Nič platné, všetci to hovoria: to najhoršie je iba pred nami, sme sotva na prahu zlých časov, čaká nás všetkého druhu psota, ťažkosti a nečas. Musíme si vyhrnúť rukávy a prečkať to, ak to pôjde; vydržať do jari: čakať na novú konjunktúru klíčenia a kvetov.

            Lenže my ľudia radí hovoríme o knihe prírody a tvrdíme, že sa z nej, synu, máš učiť. Teda, v knihe prírody to je písané trochu ináč. Prečkať a vydržať, áno. Ale nie čakať. Začínať s jarou už na prahu zimy. Ísť do toho najhoršieho s plnými a dobre pripravenými nošami nádeje. Teraz v pochmúrnych dňoch decembra nie je pre prírodu trúchlivý koniec roku, ale energický začiatok roka budúceho. Počínajúc zimou neprejavuje príroda len odhodlanie pučať a kvitnúť. Ešte tu nie je tá pravá zima a už sa začíname brodiť prvými známkami jari. Nech príde čo príde, tu to máme napísané v knihe prírody, že letná konjunktúra je na nezadržateľnom postupe.

            A teraz, synu, uč sa v knihe prírody. Jeseň prírody, to nie je len príprava na prečkanie zimy, ale organizácia budúcej jari. Mali by sme sa pýtať ako pripraviť časy lepšie, než boli minulé. V knihe prírody stojí: ani tá najtvrdšia doba nie je len vydržanie a obrana, ale postup a rast. Vegetácia sa nedrží života len starými koreňmi; drží sa ho i pupencami budúceho rašenia. Tak sa to, synu, robí“

Aj v roku 1931 boli ťažké časy, možno ťažšie. A vieme si vôbec predstaviť, aké ťažké to majú na Ukrajine a v iných krajinách, kde zomierajú ľudia od hladu?!

Askéza je, ako navrhuje Čapek, pracovať na lepších časoch!

Nabudúce: Pokušenie rezignácie