Minule

Z plnosti srdca hovoria ústa

Neovládneme sa ak neodstránime zlo zo srdca

Analyzujem si pohnútky srdca, aby sa nezakorenilo v ňom zlo

 Ako si strážiť srdce?

Stane sa, že nakričí šéf, vybuchnete na svojho manžela (manželku), na detí, ktoré sú neznesiteľne..., lebo sme prepracovaní, „prasknú nám nervy“. Takto a podobne sa vyhovárame.

Je to len niečo chvíľkové?

Dovolím si povedať, že nie. Je to zakorenené v srdci, je to v človeku a potom stačí povestná iskra a je veľký výbuch.

Čo preniká do nášho srdca?

Predstavte si, že ste sami večer v cudzom meste na opustenej, tmavej ulici. Prídu vám na myseľ prepadnutia a ak počujete kroky, pozriete na prichádzajúceho so strachom a obavami. Ak na tom istom mieste čakáte niekoho milujúceho a započujete kroky reagujete úplne ináč. Usmejete sa, vykročíte dopredu. Rozdiel: Miesto strachu - radosť. Iné naladenie, iné pocity v srdci, iná reč tela... Askéza je, nalaďovať si srdce na dobro.

Ako si nenaladiť srdce?

Trochu úsmevne. V TV dávali kurz džuda. Cvičiteľ upozornil účastníkov, aby túto sebaobranu nepoužívali nerozmyslene, aby im príliš nevošla do srdca. Ukázal scénku: Po kurze ide natrénovaná slečna domov, beží za ňou mladík. Ako sa jej dotkne, šmarí ho o zem. Nestačil povedať: „Zabudli ste si dáždnik“.

Analyzovanie srdca, pocitov

Preto je dobré analyzovať si pocity, uvažovať prečo naraz smútok, radosť, ľahostajnosť, hnev k niekomu... Tak zistíme, že každý hnev je sebectvo, že sme chceli niečo podľa seba a to vždy nejde. Je potrebné staré dobré spytovanie svedomia, ktoré možno zanedbávame. Ak si večer nájdeme pár minút na toto uvažovanie, stanú sa z nás pokojní ľudia. Tak si budeme môcť natrénovať lásku, zbaviť sa hnevu.

Nabudúce: Preverovanie autorít