Minule
Pokušením je preceňovať, alebo podceňovať svoju povahu
Aj v asketike platí zlatá, stredná cesta
Ježiš Kristus je ideál
Rôznosť a podobnosť pováh
Každý človek je osobitý a aj keď sú rôzne povahy, predsa sa niektoré povahy v niečom podobajú. Najznámejšie je Hippokratovo delenie na typy: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Jung zas delí povahy na extrovertov a introvertov. Dnes sa budeme venovať introvertom.
Plusy introverta
Introvert je človek vedome alebo nevedome zameraný do svojho vnútorného sveta. Extrovert je jeho protipólom, je teda orientovaný na veci a ľudí okolo seba. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že z hľadiska asketiky je výhodnejší introvert. Je hĺbavý, čo je vlastne talent na meditovanie. Obrátený do seba môže skôr zbadať na sebe chyby. Rád rozpitváva vlastné vnútro. Je skôr pasívny, preto sa ochotne podriaďuje ľuďom i Bohu. Zdá sa vyrovnaný, nezvykne meniť zásady a hodnoty. Býva utiahnutý, neprichádza teda natoľko do styku so zvodmi sveta. A keďže je prirodzene nepriebojný, ústupčivý, nedostáva sa do konfliktov. Sebaovládanie mu nerobí problémy. Kvôli pokoju vždy radšej ustúpi.
Je to charakteristika svätca?
Iba zdanlivo! Je to len typ veriaceho introverta - flegmatika. Vlastnosti tohto typu majú síce určitú výhodu, ale súčasné sú rafinovaným pokušením.
Mínusy introverta
K introvertom patria aj melancholici. Ich tichosť sa prejavuje v nespoločenskosti, rezervovanosti. Majú sklon k pesimizmu, bývajú náladoví, precitlivení, podliehajú strachu a úzkosti. Introvert - melancholik inklinuje k neurózam. Veriacemu hrozí úzkostlivosť svedomia - škrupulantstvo. Tu sme úž na hranici duševnej choroby obsedantnej neurózy. To však nepatrí do našej tematiky, lebo nejde o pokušenie. Obsesie sú nutkavé stavy, ktoré sa nedajú vôľou ovládať nedá sa proti nim bojovať. Patria do kompetencie psychiatrie.
Nabudúce:
Introvert 2