Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Najväčším pokáním je prijať to čo nám život prinesie

Askéza posilňuje vôľu

Askéza ma vylepšovať vzťah k Bohu a ľuďom

Prejavy nedostatku askézy u dnešného človeka.

Keď som začal úvahy z oblasti asketiky, bol som prekvapený pozitívnymi ohlasmi, lebo literatúry v tejto oblasti je poskromne. Jednoducho askéza nie je trendová. A je to škoda. Dnešná generácia je preto psychicky labilná.

V čom sa najviac prejavujú nedostatky askézy?

Pripomeňme známu skutočnosť. V päťdesiatich rokoch minulého storočia boli mnohí ľudia nespravodlivo väznení. Mnohí z nich odolali a stali sa mučeníkmi pre vieru. Áno, modlili sa, mali vieru. Ale mnohí tam trpeli nespravodlivo len preto, že bojovali na západnom fronte a nie východnom, že ich niekto falošne obvinil zo špionáže, že sú revizionisti, židia a podobne.

Ako to mohli zvládnuť?

Boli vychovávaní viac k odriekaniu, neboli rodičmi rozmaznaní, naučili sa premáhať. Aj keď neboli priamo veriacimi, mnohí mali základ náboženskej výchovy. Všetci prešli školami, kde mal učiteľ autoritu a nielen vzdelával, ale aj vychovával.

Čo badáme teraz?

Niekto sa dostane do väzenia (a oprávnene), nemučia ich hladom, zimou, fyzickým násilím, majú advokátov, ktorí ich môžu navštevovať a zlyhávajú. Prirodzene; ak nikto má osobného šoféra, sauny, osobného masera, vizážistu, kaderníka, kozmetika - žije si ako vo vatičke, naraz sa „zosype“. Zo žalára by chceli mať hotel. To je len jedno porovnanie. Počúvame, že vysokoškoláci (elita) trpia depresiami, nevedia si poradiť so sebou. A nielen oni, u takmer celej populácii sa rozmáha alkoholizmus, mnohí trpia obezitou, v alkohole hľadajú spásu,  lebo musia byť viac doma, chyba im komfort. Ako mohli naši predkovia zniesť vojnové časy?!

Čo sa stalo, prečo nie je dnešný človek silnou osobnosťou?

Vidíme ako mnohé matky by za svoje detí aj dýchali. Už som tu citoval: „Kým budem vládať, budem ako levica bojovať za detí, a nedovolím, aby sa im niekto špáral v nose“. Zastávajú svoje detí; učiteľ, ostatní sú vždy tí najhorší, ich dieťa je naj!

Ako sa „vychovala“ takáto generácia?

Má omnoho ľahší život, detí vyrastajú viac ako jedináčikovia, matky ich majú v staršom veku, vedia, že viac detí už nebudú mať, pripútajú s k dieťaťu (nerozumejú si s partnerom), je veľká rozvodovosť, deti sú rukojemníci. Rodičia si ich kupujú – každý z nich im všetko dovolí. Je malo manželstiev, kde rodičia „ťahajú za jeden koniec“.

A čo pedagogika, psychológia?

Priznám, že niekedy sa mi vo „vrecku otvára nožík“, keď renomovaný psychológ tvrdí: „Nepotláčajte hnev, ventilujte ho!“ A to nie je vytrhnuté z kontextu. Ani naznak ovládania. Na takých by som podal trestné oznámenie. Veď takí odborníci vychovávajú ľudí, ktorí sa nemusia v ničom ovládať. Nájdete literatúru, odborníka, ktorý by hovoril o potrebe ovládania sa, premáhania?

Nabudúce:

Askéza ako prostriedok k sústredenosti.