Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Každý človek dostal dary. Medzi nimi je čas.

Čas bez činov je prázdny

Dôležitosť disciplíny vo vzťahu k spánku

 V tempe života

Mal som mzdovú a personálnu pracovníčku, ktorá mala problémy zvládnuť svoju pracovnú naplň. Vždy robila všetko o päť minút dvanásť a niekedy aj päť po dvanástej.

Prijali sme novú pracovníčku, ktorá na rozdiel od predošlej bola vydatá a mala dve detí. Na prekvapenie prácu zvládla dobre a ešte tam myslím pracuje. Prečo? Vedela si organizovať čas, jej pracovný stôl bol vždy vzorový, na ňom iba rozrobená činnosť. Nikdy som ju nevidel „chaosiť“, robila všetko s pokojom a na čas.

Darca času nežiada od nás nikdy viac ako zvládneme. Preto, kto chce správne určiť poradie dôležitosti množstva povinností, ktoré cez deň predvída, mal by ich konfrontovať s Bohom. Mal by sa jeho opýtať, čo si praje, čo najskôr; čomu sa najviac venovať. Prvá chvíľa dňa by teda mala patriť osobnej modlitbe. Kto však vstane tesne pred prvou dennou povinnosťou, nemá na to čas a hneď vnáša do celého dňa zmätok nepokoj a zhon. A náhliť sa je cesta do nešťastia. Kto sa ponáhľa, získa možno trochu času, ale veľmi často ho omnoho viac stratí, lebo má rozptýlenú pozornosť. Koľkí havarovali len preto, že doháňali stratený čas! Vtedy je aj najväčšie riziko iných havárii; výbuchov zlosti i hádok a stresu. Čas stratený ráno človek zriedka do večera dobehne. Ako keď má vlak meškanie už vo východiskovej stanici. Preto sme minule hovorili o rannom vstavaní.

 Ak určujeme poradie dôležitosti vo vedomej Božej prítomnosti, je menšie nebezpečenstvo, že uprednostnime svoje vlastné záľuby pred povinnosťou (službou). Naše vlastné ja sa totiž všetkými možnými spôsobmi domáha stále väčšieho prídelu a svoje požiadavky rafinovane maskuje.

 To vyhraďme sebe, čo obstojí aj pred pohľadom Pána času, a prispeje k lepšej službe. Teda všetko, čo zvyšuje fyzickú a psychickú kondíciu, odstráni skleslosť, roztrpčenie, čím nadobudneme širší rozhľad, čo môže poslúžiť ako inšpiračný zdroj a podobne.

 Určiť, či niečo podporuje našu známu „lásku k sebe“ alebo „lásku k Bohu" – teda aj k ľudom okolo, nie je jednoduché. A nie je rozhodujúca príjemnosť a obťažnosť. Niekto napr. rád študuje, možno až vášnivo. Ak študuje to, čo prispieva k účinnejšiemu poslaniu, ku ktorému je povolaný (materstvu, otcovstvu, povolaniu, práci...), to je dobré. Ak však získava vedomosti, ktorými iba vynikne, získa si uznanie, to je živenie „lásky k sebe“ - sebectva. Aj vtedy, keby to štúdium bolo veľkým sebazaprením, ale išlo by len o získanie titulu, či obdivu, nebude to pred Bohom záslužné. To sú aktuálne diplomovky. Miesto štúdia si tu dosaďme svoje záľuby ako je šport, koníčky... Prirodzená náklonnosť, pôžitok spojený s nejakou činnosťou nie je rozhodujúcim činiteľom pre „lásku k sebe“. A ani prekonávanie odporu a nechutí nie je samo osebe osožné, iba zvyšuje hodnotu dobrej služby, ak sa vykoná aj napriek veľkej obťažnosti. Kto teda má radosť pri vykonávaní svojich povinnosti, nech je za to vďačný Bohu. Len nech nič neodsúva ani nevynecháva kvôli tomu, že pociťuje k tomu odpor.

 Z čisto prirodzeného hľadiska je výhodné urobiť najprv nepríjemnejšie a obťažnejšie úlohy. Veď kto by niesol veľa balíkov, chcel by sa určite zbaviť najskôr tých najťažších. Odkladaním na neskoršie si nepomôžeme, nič sa samo nespraví a nesplnená úloha nám otrávi všetky ostatné. Ťažko sa z niečoho tešiť, keď máme pred sebou nepríjemnosť. Ak sa nakopí viac takto odsunutých povinnosti, pôsobí to veľmi deprimujúco. A začneme „chaosiť“.

 Pri plánovaní denného programu by sme mali pamätať na to, že po niekoľkých hodinách činnosti, zvlášť pri styku s ľuďmi, budeme vyčerpaní, otrávení, možno skleslí alebo podráždení. Ochota slúžiť, ktorú sme ráno načerpali v sústredení pri modlitbe oslabne. Preto je dobre zase si dopriať aj cez deň chvíľku s Bohom, striasť zo seba všetko a vyprosiť si pomoc do ďalších hodín dňa. To nie je strata času, pretože sa oživí pracovná schopnosť.

 Problémy s využívaním času vznikajú hlavne vtedy, keď' má človek priveľa alebo primálo povinností, a nadovšetko pri neplánovanom vyrušení. Ide najmä o tých, ktorí majú detí, starosť o iných... O tom nabudúce.

Zhrnutie

Poradie dôležitosti jednotlivých povinnosti máme určovať po porade s Pánom času, aby sme neuprednostňovali vlastné záľuby pred službou, povinnosťami. Priveľa povinnosti treba preosiať cez hierarchické sito.

Nabudúce:

Neplánované vyrušenie