Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Rafinované sebectvo

Askéza je rozhodnutie používať z dobra sveta pre seba iba toľko, koľko je potrebné pre službu Bohu a ľuďom

Čas, spánok, vstávanie,

Každý človek dostal dary. Má kapacitu času, síl, schopností a hmotných prostriedkov. Môžeme to prirovnať k mechanizmu, ktorý sa skladá síce z častí, ale ich funkcie sú vzájomne od seba závislé. Teoreticky sa však pokúsime vyňať z tohoto komplexu každú časť, aby sme ju mohli osobitne skúmať. Začneme časom.

Čas

Čas je ťažko definovať. Podľa Aristotela je to počet pohybov vzhľadom na skôr a neskôr. Pričom za pohyb môžeme považovať každú zmenu, udalosť a rozhodne čin. Seneca povedal, že život meriame skutkami a nie časom. Denne skusujeme, že čas plynie podľa počtu činov. Čas bez činov je prázdny, je ako nepopísaný papier. Čas pred nami je možnosť. Je ako bežiaci pás, na ktorom sa posúvajú výrobky. Má byľ stále plný. Kto svoj diel neurobí, spôsobí poruchu vo výrobnom procese. Ak nerobíme dobré skutky, niečo zmysluplné, nasleduje prázdnota duše, ktorú voláme nuda.

 Boh nás postavil do svojho výrobného procesu a plynutie času je jeho "bežiaci pás". Každému z nás určil úlohu, ale nie vždy je celkom presne časové vymedzená.

Máme povinnosti, ktoré síce musia byť vykonané počas dňa, ale môžu sa posúvať, ako napr. telefonát, poliatie kvetov, cvičenie, modlitby. Niektoré povinnosti sa dajú presunúť aj na iný deň, napr. návšteva chorých, písomnosti, nákup... Niektoré možno presúval aj v širšom rozsahu niektorých týždňov, ba aj mesiacov. A možno nik nezbadá, ak aj ostanú nevykonané. A sú zas povinnosti celkom neplánované. Prídu zrazu a narúšajú iný program ako choroba, návšteva. No a napokon zaberajú čas vlastné fyziologické a psychologické potreby ako je spánok, jedlo, prechádzky, rozptýlenie, záhuby, šport, dovolenka a pod. Niečo je nevyhnutné, niečo potrebné; užitočné, ale aj zbytočné. Okrem povinností, ktoré majú celkom pevné časové určenie, má človek voľnosť v tom, kedy ktoré zaradí, ktorým dá prednosť, aj koľko času nechá plynul naprázdno. Niektorí nemajú presne vymedzený pracovný čas a mnohé povinnosti nemajú stabilne časovo určené. Nemôžu sa teda dať unášať zabehnutým rytmom pracoviska a domácnosti. Je to však skôr sťaženie ako výhoda. Zvyšuje to zodpovednosť za správne využitie času. Voľné môžeme disponovať časom, ktorý ostáva po odpočítaní nevyhnutného spánku a povinností pevne časovo vymedzených.

Čas a spánok

 Dĺžka nevyhnutného spánku, ako aj trvanie ostatných osobných potrieb je individuálne. Spánok zdravého dospelého by nemal trvať menej ako 5 a viac ako 8 hodín: Spánok počas dňa sa obvykle neodporúča, lebo zvykne spôsobiť malátnosť. U epilepsie a migrény sa dokonca zakazuje, lebo vyvoláva záchvat. Nemožno však nič namietať proti krátkemu popoludňajšiemu spánku, ak niekoho osvieži a oživí pracovnú schopnosť na druhú polovicu dňa. A samozrejme má naň možnosti. Nejestvuje ani jednotné pravidlo, o ktorej hodine sa má ísť spať a kedy vstávať. Ľudia, ktorí musia včas vstávať, majú ísť skôr spať. Tí zas, ktorí majú do neskorej noci povinnosti, nech spia dlhšie. Ostatní sa môžu riadiť svojím vlastným cyklom pracovnej schopnosti. Sú totiž typy ranné aj večerné. Nech si každý vyskúša, kedy sa mu lepšie pracuje. Ak sú ale vonkajšie okolnosti v rozpore s vlastným cyklom, treba sa pokúsiť zmeniť ho. Dá sa to až natoľko, že sa časom vlastný cyklus úplne prehodí. Veď' napokon sú povolania, kde musí byť človek schopný podávať maximálne výkony v ktorejkoľvek hodine.

 Vstavanie by malo byť rázne a podľa plánu. Koľko času premrháme večer a a ráno naťahujme každú minútku a potom sa nervózne náhlime! Každý kto si dáva tri budíky (rôzne mnohonásobné signály) na vstávanie, sa vlastne „pokazil“, lebo sa nenaučil rázne vstávať. Nebuďme ako deti – večer ich treba naháňať do postele, a ráno? Ak nás rodičia nenaučili v tomto disciplíne, učme sa jej my. Netrápme sa rannou mľandravosťou. Askéza by z nás mala vychovať aj v tomto osobnosť!

Od prebudenia sa vlastne človeku zapne bežiaci pás Božieho výrobného procesu. Ak nemáme nič pokaziť, ak máme plniť Boží program, musíme sa vedome k nemu postaviť, uvedomiť si ho, prijať a aj rozhodnúť o poradí toho, v čom máme voľnosť vlastného usporiadania. Ale aj o to usporiadanie by sme mali prehodnotiť pred Bohom – Darcom času. Postaviť sa pred neho, poďakovať mu za deň, poprosiť o pomoc do dňa. Vzbudenie všeobecného úmyslu venovať nastávajúci deň Bohu je málo. A ešte menej odrecitovanie nejakých modlitbových formuliek. To nie je skutočný akt darovania, iba povzbudenie vlastnej vôle, aby sa človek snažil každú chvíľu využiť priamo alebo nepriamo na službu. Posväteným sa čas stáva až potom, keď' už je skutočne prežitý v službe. Venovať všetok čas Bohu ráno jedným vzdychom a potom ho premárniť leňošením, zbytočnosťami, odsúvaním povinností, odmietaním služby je čosi podobné, ako darovať niekomu cukríky a hneď' mu ich zjesť. Je to vlastne znesvätenie toho, čo človek chcel vyčleniť, teda zasvätiť (dať) Bohu.

Zhrnutie

   Sme zodpovední za využitie času. Na spánok, jedlo aj rozptýlenie si máme vyhradiť toľko času koľko je nevyhnutné na udržanie kondície. Poradie dôležitosti jednotlivých povinnosti máme určovať po porade s Pánom.

Nabudúce:

Poradie dôležitosti povinností