Nedávne smutné udalosti z Kostola Saint-Étienne-de-Rouvray vo Francúzsku mnohých hlboko zasiahli. 26. júla tam islamisti zavraždili kňaza Jacquesa Hamela.

Pri pohrebných obradoch sa hovorilo, že kostol je zatvorený, keďže bol znesvätený. Čo nasleduje v tomto prípade? Opýtali sme sa na to dôstojného pána Štefana Fábryho, ktorý k tejto problematike napísal: 

Na problém znesvätenia, či nového posvätenia chrámu sa skúsim pozrieť v troch rovinách: najprv, čo je vlastne chrám a ako sa stáva posvätným, potom prečo sa za istých okolností stáva znesväteným a napokon, a to je jadro Vašej otázky, ako sa takýto chrám vráti do „bežnej prevádzky“.

Za najvýstižnejšie a zároveň najkrajšie môžeme považovať konštatovanie, že chrám – kostol je osobitným, viditeľným obrazom, či znakom Cirkvi. Aj preto mnohé svetové jazyky označujú Cirkev i chrám jedným výrazom (the Church, die Kirche, église, la chiesa, iglesia a pod.). Kostol je totiž „domom Cirkvi“, po latinsky „domus ecclesiae“, čo znamená aj dom zhromaždenia. Je postavený preto, aby sa v ňom kresťania schádzali počúvať Božie slovo, spoločne sa modliť, prijímať sviatosti a sláviť Eucharistiu. Ako pripomína Obrad posviacky kostola, keďže kostol je navždy určený na tieto účely, podľa starobylej obyčaje Cirkvi sa patrí zasvätiť ho Bohu slávnostným obradom. Najdôležitejším a podstatným momentom tohto obradu je samotné slávenie Eucharistie.

Žiaľ, nastávajú situácie, ktoré urážajú Boha i spoločenstvo Cirkvi, predovšetkým znesvätenie svätých tajomstiev, najmä Eucharistie, potupa Cirkvi, ale aj poníženie dôstojnosti človeka. Všetko toto znesväcuje chrám, pretože to hrubo odporuje tomu, čo sa v chráme robí a prečo bol postavený. V takýchto prípadoch, vždy po zvážení miestneho biskupa, sa v kostole nesmie konať žiadna bohoslužba a zariadenie chrámu má vyjadriť pokánie – obnaží sa oltár, odnesú sa kvety, ozdoby a všetko, čo naznačuje radosť.

Náprava sa koná kajúcim obradom, ktorému má predsedať diecézny biskup a na ktorom sa má primeraným spôsobom zúčastniť aj celé diecézne spoločenstvo. Obrad je zosúladený so slávením Eucharistie, pretože práve ním sa nový kostol posväcuje a zneuctený sa prinavráti do svojho pôvodného stavu. Ak to z nejakých dôvodov nie je vhodné, po úsudku biskupa a správcu kostola sa koná len bohoslužba slova. V oboch prípadoch je tento obrad spojený s niektorými prvkami obradu posvätenia nového kostola. Napríklad s pokropením požehnanou vodou, na znak očistenia oltára i kostola, so spevom litánií k svätým, ako prosbou o ich pomoc a ochranu, s novým prikrytím, osvetlením a ozdobením oltára, na vyjadrenie novej radosti zo slávenia Eucharistie. Ak bola hrubo zneuctená aj Eucharistia, koná sa po omši odprosujúca adorácia, ktorá vyjadruje kajúcnosť a prosbu o Božie milosrdenstvo a odpustenie.

Na niektorých starobylých chrámoch sa nad hlavný vchod umiestňoval zvláštny nápis: D.D.D.D. Je to skratka slov: Domum Dei decet decor. Znamenajú: Božiemu domu pristane krása (doslova pôvab). Je krásne, ak naše chrámy ozdobujeme nielen viditeľnými ozdobami, ale predovšetkým krásou nášho života. Aj o nás samých totiž platí, že sme chrámom živého Boha (porov. 2 Kor 6, 16).