Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sk 5, 27-33, Jn 3, 31-36 

Bratia v kňazskej službe, veriaci. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu vysvetľuje Nikodémovi i nám: Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky.

Hovorí o jednej skupine ľudí, žije telesne, telesne rozmýšľa aj koná pozemsky.

Táto skupina sa objavuje aj v Skutkoch apoštolov (1. čítanie): Keď sluhovia priviedli apoštolov, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“

Hovorí aj o inej skupine: Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.

Takže máme tu nejakých pozemských i iných ľudí. Pán Ježiš ich definoval ako tých, čo prijímajú jeho svedectvo. Ďalej spomína: Ducha, tak ich pracovne nazvem „duchovnými ľuďmi“.

Medzi pozemským a duchovným zmýšľaním a konaním je tu stále napätie. Jeho rozhranie je v hĺbke aj nášho srdca i vo svete. Pokúsim sa ho definovať na – pre niekoho - „starej udalosti“. Predznačila dnešnú dobu.

Odpoveď budeme hľadať v úvahe o veľmi silnej udalosti na začiatku 3. tisícročia – pád Dvojičiek (11.9.2001)

Túto udalosť komentoval  Edgar Laurence Doctorow (1931 poto­mok ruských židov, čo sa do Spojených štátov presťahovali koncom 19. storočia. Ži­je v New Yorku. Bibliotéka: Vitajte v zlých časoch, Veľký ako život (1966), Kniha Daniel (1971), Ragtimte (1970, Pohárik pred večerou (divadelná hra, 1979), Ja­zero potáplic (1980), Americká hymna (1982), Životy básnikov (1984), Svetová výstava (1985), Billy Bathgate (1989) a Vodáreň (1994). Všetky tieto knihy vyšli v českom alebo v slovenskom preklade. Naposledy vyšla kniha Božia obec. Zomrel v r. 2015.

Doctorow tvrdí, že to, čo sa začalo útokom na Dvojičky je voj­na. Všetci vedia, že existujú prinajmenšom plány na pokračovanie toho, čo sa stalo v New Yorku a Washingtone (napísane v r. 2002!). Práve preto má zlý pocit, keď si prezident a vláda vytýčili ako cieľ „vytŕhať zlo aj s koreňmi". To totiž nie je možné.

Píše: Konfrontácie budúcnosti nebudú konfrontácia­mi národov, ale konfrontáciami kultúr. (Skutočne tu nejde o vojnu ako bola 1. či 2. svetová. )

Na jednej strane bude stáť projekt moderny, ktorý začalo osvietenstvo a ktorý chce riešiť problémy pro­stredníctvom vedy a techniky.

Predstaviteľom je Európa a Amerika, ktorá od osvietenstva chce riešiť problémy pro­stredníctvom vedy a techniky. (Napr. problém neplodnosti – technicky, starých ľudí – extrémne technicky – eutanázia, nechcené dieťa – potrat).

A na strane druhej sú časti sveta, ktoré ovláda iný spôsob myslenia, a to myslenia stojace na silných príbehoch, s ktorými sa človek udomácnil vo svete, keď ešte neexistovali žiadne iné schémy na vysvetlenie ľudskej existencie.

 „Tie príbehy, zafixované v svätých textoch starých kultúr, sa dnes zneužívajú na obhajobu fundamenta­listických systémov." Silné príbehy sú podľa neho Korán, Biblia, archetypy... Predstaviteľom je hlavne Islam.

 Vysvetlím (nižšie), že kresťanstvo tam nepatrí hoci žije z Biblie.

Podľa Doktorowa sú tu teda tieto dve kultúry.

Najskôr si položme otázku: Ktorá z kultúr je „zmýšľaním sveta“ a ktorá „zmýšľaním ducha“. Alebo sa pýtajme slovami Doktorowa: Na čej strane je Boh?

O Islame Doctorow tvrdí: Sú schopní najdiabolskejších zločinov. Necítia vinu ani ľú­tosť, len Božie predurčenie. Teroristi nepotrebujú odvahu. Sú opití vlastným fanatizmom. Nemusia mať od­vahu a nepotrebujú ani budúcnosť. Chcú mať na ce­lom svete Taliban, zákon šaria. Odvolávajú sa na Boha – Alaha.

Doctorow: „Zá­padné mestá sú materialistické, moderné a po­značené osvietenstvom. Vlastne sa bojím, že na Západe budeme mať sklon myslieť si, že v takomto konflikte stojí Boh na našej strane,"

Amerika chce byť záchrancom demokracie vo svete. Domnieva sa, že Boh je na ich strane. Je tu velikášstvo, mesiášstvo – stotožňovanie sa s Bohom.

Čo nás čaká?

Pri čítaní kníh o histórii sa stretávame s pojmom smrť kultúry, alebo civilizácie. Je to zvyčajné vyjadrenie tých, ktorí robia analýzu prečo padli veľké ríše. Prečo padol Rím? Už nemal vlastnú armádu – mal žoldnierov. Došlo k demoralizácii rodiny.

Nie je to termín patriaci do minulosti. Možno ste si prečítali aj vyjadrenia niektorých autorov o konci európskej civilizácie – napríklad v súvislosti s arabskou migráciou do „starej“ Európy, keď vidíme, že Európania investujú do auta, psíčkov, turistiky... a prisťahovalci majú deti a tak zaberajú uprázdnené miesta. Snáď si ani neuvedomujeme, že aj my sme v strede tohto diania.

Ako je to u nás? Zaujíma nás to? Referendum o rodine. Boli sme pod celoslovenským priemerom. Ako to bolo v posledných voľbách?!

Ako je to s našimi rodinami? V akých manželstvách žijú?! Tiež však aj o tom, že dávame prednosť kariére, sebarealizácii, pohodliu...?

Môžeme sa pýtať - boli by sme tu, keby mali takýto prístup naši rodičia?

Môžeme tiež konštatovať - tak dochádza k smrti jednej kultúry – alebo ak chcete jemnejšie  - k zániku ďalšej civilizácie.

Andrej Fursov (Moskva 29. februára 2016 HSP/izbokk-dub) známy ruský historik, publicista a sociológ je veľmi pesimisticky a proruský (ako ináč!) vo svojom príspevku Nepomôže nám ani modliť sa, mimo iného píše: Opäť si pripomeňme poučenie z histórie. Veľké sťahovanie národov na kontinente v 4. -7. storočí. Plemená barbarov sa zmiešali s obyvateľmi presvätej Rímskej ríše. Vznikli nové etniká, iná kultúra. Vtedy sa miešali ľudia rovnakej rasy. Bielej rasy. Teraz sa odohráva miešanie rôznych rás, etnických skupín. Nečudoval by som sa, ak sa v polovici 21. storočia na mape dnešnej Európy objaví Mníchovský kalifát, Marseilleský sultanát, kmeňové štruktúry kvaziafrického typu, no nie s čiernymi, ale s čokoládovými ľuďmi.

Poďme k otázke: Kde je v tomto konflikte Cirkev? Kde patrí?

Od čias Alberta Veľkého a Tomáša Aquinského vôbec nie na príbehoch! Albert veľký – posledný polyhistor zakomponoval do svojej filozofie aj vedu, techniku. Možno povedať, že II. Vatikánsky koncil bol zavŕšením týchto snáh.

Je teda kresťanstvo kultúrou osvietenstva a rieši všetko vedou a technikou? Vôbec nie!

 Preto je stále medzi mlynskými kameňmi - medzi Islamom (náboženstvami na „silných príbehoch“) a osvietenstvom. Neprijíma ju ani jedna kultúra.

Islamisti kresťanov vraždía fyzicky, Európska a americká kultúra ich vraždí duchovne – médiami. Napríklad, ak spácha zločin moslim - to sa nesmie uviesť (viď Kolín), ak spácha kňaz, toho sú plné noviny. 

Doctorow má pravdu – toto sa nedá vyničiť vojnou. Tomáš Aquinský porazil Islam. Zobral si za základ filozofie Aristotela – ako islamskí filozofi. Prevýšil ich.

Cirkev zvládla pád Rímskej ríše, prežila sťahovanie národov, scivilizovala barbarov, čaká ju opäť ťažká práca. Teda, každého z nás! Dôležité je, aby na našej strane bol Boh. Presnejšie, aby sme my boli na strane Boha!

Raková 7.4.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.