Sk 8,26-36. 38-40, Jn 6, 44-51
Mám dilemu.
Možno aj vy. Chcete niekoho priviesť k viere, snažíte sa ho presviedčať, možno sa za neho aj modlíte a... Tu počúvame: Ježiš povedal zástupom: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.
Tak ako je to? Je vôbec potrebná naša snaha, úsilie misionárov, evanjelizátorov... Dokonca Ježiš pripomína, že toto predpovedali aj proroci: „Všetkých bude učiť sám Boh“ (Jn 6,45). Sme potrební v tomto procese?
O našom mieste pri sprostredkovaní viery sme počuli v prvom čítaní o správcovi hospodárstva etiópskej kráľovnej. Vidíme, že to bol muž zbožný, a že si urobil čas, pri všetkých svojich záležitostiach, aby sa šiel pokloniť Bohu. Veriaci človek. A vracal sa do vlasti čítajúc proroka Izaiáša (porov. Sk 8,27-28). Pán vzal Filipa, posiela ho na toto miesto a tam mu hovorí: „Choď a pridaj sa k tomu vozu“ (v. 8,29). A on počuje, že správca číta Izaiáša. Priblíži sa a dá mu otázku: „Rozumieš tomu?“ – „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ (v. 31), a opýta sa ho: „O kom to prorok hovorí?“. „Prosím, nasadni na voz“, a počas cesty, aspoň pár hodín mu Filip vysvetľoval, zvestoval mu Ježiša (porov. v. 36).
Ten nepokoj, ktorý mal ten muž pri čítaní proroka Izaiáša, bol práve ten od Otca, ktorý ho priťahoval k Ježišovi (porov. Jn 6,44): pripravil ho, priviedol ho z Etiópie do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu, a potom mu týmto čítaním pripravil srdce na odhalenie Ježiša, až do tej miery, že len čo zbadá vodu, povie: „Môžem byť pokrstený?“ (porov. v. 36). A uveril.
Je to Boh, ktorý priťahuje k poznaniu Syna. Bez tohto Ježiša nemožno poznať. Áno, možno ho študovať, aj študovať Bibliu, aj poznať ako sa narodil, čo konal: toto áno. Ale poznať ho zvnútra, poznať tajomstvo Krista je iba pre tých, ktorých Otec k tomu pritiahne.
Pápež František k tomu hovorí:
A toto – že nik nemôže poznať Ježiša bez pritiahnutia Otcom (porov. v. 44) – toto platí pre náš apoštolát, pre naše apoštolské povolanie ako kresťania. Myslím aj na misie. „Čo ideš robiť na misie?“ – „Idem obrátiť ľudí“ – „Ale zastav sa, ty nikoho neobrátiš! Bude to Otec, ktorý pritiahne ich srdcia, aby spoznali Ježiša“.
Ísť na misie je dávať svedectvo vlastnej viery; bez svedectva neurobíš nič. Ísť na misie – a klobúk dolu pred misionármi! – neznamená robiť veľkolepé stavby, veci... a zostať pri tom. Nie: stavby musia byť svedectvom. Môžeš postaviť nemocnicu, školu vysokej kvality, s veľkým rozvojom, ale ak takáto štruktúra je bez kresťanského svedectva, tvoja práca tam nebude prácou svedectva, prácou opravdivého ohlasovania Ježiša: bude to dobročinná spoločnosť, veľmi dobrá – veľmi dobrá! – ale nič viac.
Ak chcem ísť na misie, a hovorím to vôbec, ak chcem ísť do apoštolátu, musím ísť s tou disponovanosťou, že Otec pritiahne ľudí k Ježišovi, a toto koná svedectvo. Sám Ježiš to hovorí Petrovi, keď vyznal, že On je Mesiáš: „Si šťastný, Šimon Peter, pretože ti to vyjavil Otec“ (porov. Mt 16,17). Je to Otec, ktorý priťahuje, a priťahuje aj cez naše svedectvo. „Ja spravím mnohé diela, tu i na iných miestach, vzdelávacie aj ďalšie iné...“ Ale bez svedectva sú to síce veci dobré, ale nie sú ohlasovaním Evanjelia, nie sú to tie miesta, ktoré by dávali možnosť, aby „Otec priťahoval k poznaniu Ježiša“ (porov. Jn 6,44). Práca a svedectvo.
„Ale ako to môžem spraviť, aby sa Pán postaral o pritiahnutie týchto ľudí?“ Modlitbou. A toto je tá modlitba za misie: modliť sa, aby Otec pritiahol ľudí k Ježišovi (prov. Jn 6,44). Svedectvo a modlitba idú pospolu. Bez svedectva a modlitby sa nedá robiť apoštolské kázanie, nedá sa robiť ohlasovanie. Urobíš peknú morálnu kázeň, urobíš veľa dobrých vecí, všetky dobré. Ale Otec nebude mať možnosť pritiahnuť ľudí k Ježišovi.
A toto je ten stredobod: toto je centrom nášho apoštolátu, aby Otec mohol priťahovať ľudí k Ježišovi. Naše svedectvo otvára dvere ľuďom a naša modlitba otvára srdce Otcovi, aby pritiahol ľudí. Svedectvo a modlitba. A toto neplatí iba pre misie, ale aj pre našu prácu ako kresťanov. Naozaj dávam svedectvo kresťanským životom, mojím štýlom života?
Modlím sa, aby Otec pritiahol ľudí k Ježišovi?
Toto je to veľké pravidlo pre náš apoštolát, všade, a špeciálnym spôsobom pre misie. Ísť na misie nie je robiť prozelytizmus.
Raz ... jedna pani – dobrá, bolo vidieť, že má dobrú vôľu – prišla za mnou s dvoma školákmi, chlapcom a dievčaťom, a povedala mi: „Tento chlapec, otče, bol protestantom a konvertoval: ja som ho presvedčila. A toto dievča bolo...“ – tuším animistkou, neviem už čo mi povedala –, „a obrátila som ju“. A bola to dobrá pani, dobrá, ale zmýlila sa. Ja som trochu stratil trpezlivosť a povedal som: „Ale počúvaj, ty si nikoho neobrátila: bol to Boh, čo sa dotkol sŕdc tých ľudí. A nezabudni: svedectvo áno, prozelytizmus nie“.
Prosme Pána o milosť, aby sme prežívali našu prácu so svedectvom a modlitbou, tak aby On, Otec, mohol priťahovať ľudí k Ježišovi.
Turzovka, 18.4.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: