Sk 3,13-15.17-19, 1 Jn 2,1-5a, Lk 24,35-48
Medzi zázrak, ktorý môžeme dennodenne obdivovať, patrí ľudské telo.
Básnici o ňom skladajú básne. Speváci o ňom spievajú. Maliari ho maľujú. Vedci ho skúmajú a lekári liečia (hrobári pochovávajú).
Ježiš použil telo ako znamenie svojho zmŕtvychvstania. Chce, aby sa ho apoštoli dotkli. Prosí ich, aby mu dali jesť. Čítame:
„Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“
Naša viera nás učí, že aj ľudské telo stvoril Boh. Vytvoril jedinečné spojenie medzi telom a dušou, aby mohol existovať človek, aby sme mohli žiť. Dal ľuďom schopnosti, aby sa aj oni podieľali na vzniku ľudského tela.
Boh dôstojnosť tela vyzdvihuje aj tým, že chcel, aby telo prijal Boží Syn a stal sa človekom. Preto Ježiš, ako každý iný človek, žil na zemi so svojim telom. Jedol a oddychoval. Pomáhal ľuďom liečiť ich choré telá. Napokon vydal svoje telo mukám bolestí a ukrižovania.
Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní dokazuje, že jeho vzkriesené telo je to isté, ktoré bolo umučené a pochované a ktoré nesie stopy utrpenia. Toto Ježišove telo má však aj nové vlastnosti osláveného tela. Už nie je umiestnené v priestore a čase, už nepodlieha zákonom zeme, už patrí úplne jeho Otcovi, do Božieho kráľovstva.
Tento fakt nás napĺňa radosťou, že aj my raz vstaneme z mŕtvych so svojim vlastným telom, ktoré bude tak isto oslávené a duchovné.
O našej dobe sa hovorí, že v nej prevláda kult tela. Tento kult nám ponúka krásne telá v obrazoch športovcov, manekýnok, hercov a herečiek. Medzi prosperujúce firmy patria tie, ktoré pomáhajú skrášľovať ľudské telo.
Nemali by sme však vidieť len v tomto hodnotu a možnosti tela. Mohli by sme sa stať nešťastnými ľuďmi. Veď niekto je nízkej alebo vysokej postavy. Niekto je chudý a iný silný. Často sa nevojdeme do mier, ktoré ponúka móda. Pritom aj to je našou povinnosťou, starať sa o naše telo, ale rozumne a normálne.
Bol som konateľom nadácie, ktorá mesačne rozdávala 300 000 pre núdznych. Medzi množstvom žiadosti (všetky sme kontrolovali) bola aj žiadosť rodičov, ktorý mali staré auto v ktorom denne vozili chlapca na liečenie a ukradli im ho. Nikde sa im nedostalo pomoci. Samozrejme sme im pomohli. Keď vidím ako misska dostane krásne auto, len za to, že ma pekne telo, tak mi je z toho smutno. Ako po ňom túžia napríklad invalidi, ako by im pomohlo.
Načo máme teda naše telo?
Kresťan si má vždy uvedomovať, že v jeho tele je prítomná duša. Podľa učenia sv. Pavla je naše telo akoby kostolom, v ktorom prebýva Boh.
Telo je aj prostriedkom, ktorým vyjadrujeme naše ľudské pocity. Veď čo všetko prezrádzajú naše oči? Niekedy lásku, inokedy nenávisť. Čo všetko vidieť na našej tvári? Aj dobrotu, aj zlobu. Čo všetko dokážu urobiť naše ruky? Od geniálnych diel, až po vraždy. Kde všadiaľ nás vedú naše nohy? Tak po dobrých, ako aj zlých cestách.
Koľko bolestných prípadov je podobných tomu, ako mladík zavraždil svoju babičku pre 10 € aby mal na marihuanu. Pre pochybné potešenie tela.
Telo je ale aj prostriedkom našej spásy. Nie je úplne dokonalé a podlieha starobe a smrti. Práve utrpenie tela je veľkou pomocou k nášmu večnému životu s Bohom. Niektorí ľudia sa aj vďaka utrpeniu dostanú k spáse. Toto pochopiť znamená, že dokážeme prijať aj tie najväčšie bolesti. Veď každá bolesť má tú vlastnosť, že raz skončí a zachráni nás. Preto nemôže človek kvôli zmierneniu bolestí spáchať ani samovraždu, ani iným prikázať, aby ho zabili – volať po eutanázii.
Profesor Vladimír Krčméry v jednom rozhovore o prehĺbení viery, ktoré nazval znovu narodenie, povedal:
Moje druhé narodenie sa udialo v zvláštnej situácii. So spolužiakom sme boli na pitve. Mali sme dvadsať. Na anatómii sme prvýkrát dostali za úlohu pitvať mŕtvolu. Ako sme pitvali, môj priateľ - medik, ateista, ktorý však veľmi túžil poznať pravdu - sa spýtal: „Ako je možné, že v ľudskom tele je všetko tak úžasne usporiadané - cievy, nervy, svaly... Každý sval má úžasný úpon... Cievny systém má takú fantastickú logiku... Myslíš, že to všetko je náhoda?"
To bol okamih môjho druhého narodenia. Dovtedy som žil ako formálny katolík. Do kostola som chodil, aby som nepočúval zbytočné otázky, že kde som bol...
Odpovedal som: „Človek musel vzniknúť Božím nadprirodzeným zásahom."
Vtedy pri tej mŕtvole som sa druhýkrát narodil. Aj on.
Ako to vnímal žalmista?
„Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky." Žalmy 139, 113-14
Ako vedec?
„Pri absencii akéhokoľvek iného dôkazu by ma o Božej existencii presvedčil samotný palec." Isaac Newton (asi preto, že palec má iba človek a robí ho zručným).
O nájdení viery si môžete prečítať v najnovších Katolíckych novinách 15/24 o raperovi Martinovi, Augustínovi Dvorníkovi.
Tešme sa zo svojho tela. Robme všetko preto, aby sa v ňom naša duša cítila dobre. Nerobme si však z tela modlu. Tá sa ľahko premení na prach. Boh má pre nás pripravené dokonalejšie telo.
Telo je naozaj zázračný mechanizmus. Pozerajme sa naň Ježišovými očami. Dajme telu takú hodnotu a zmysel, akú mu dal on.
Turzovka – vigília, 13.4.2024, Lutiše, 14.4.2024
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/354-3-velkonocna-nedela