Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

 Dnešné Božie slovo nám hovorí o malomocnom človekovi. Skúste si dnes uvedomiť, čo všetko robí človeka malomocným: nielen choroba telesná, ale i duchovná choroba - sebectvo, ktoré ho tiež vyháňa zo spoločenstva ostatných.

Preto začneme bohoslužbu tým, že si priznáme všetko, čo je v našom správaní zlé a sebecké, čo zaviňuje malomocenstvo srdca a ľudskú samotu.

 Uvedenie do čítaní:

 1. Lv 13,1-2,45-46

Dnešné čítanie zo starozákonnej Mojžišovej knihy ukazuje, ako sa ľudia pred tisícročiami chránili pred nákazlivou chorobou.

 2. 1 Kor 10,31-11,1

Teraz si vypočujeme s akým nadšením obhajuje svätý Pavol potrebu spoločenstva s ľuďmi a s Kristom.

 3. Mk 1,40-45

Ježišove zázraky sú činy súcitnej pomoci boľavému človekovi. Počúvajme, ako sa Božia moc prejavuje v Božej dobrote.

 

JE CHOROBA BOŽÍM TRESTOM?

 Možno ste už mali nejakú infekčnú chorobu a odviezli vás na infekčné oddelenie, kam za vami nesmel nikto na návštevu. Ak nie, vieme si to prestaviť. 

Z tohto podhľadu sa pozrime na 1. čítanie z Mojžišovej knihy, ako to robili ľudia pri nákazlivých chorobách za starých čias. Nemocnice vtedy neboli, uzavreté izolačné oddelenia nemali, - a tak chorých jednoducho vyhnali z mesta alebo z dediny von do pustatiny. Nesmeli sa s nikým stretať, aby niekoho nenakazili.

Ale to nebolo ešte to najhoršie, čo postihlo chorých. Horšie bolo, že chorobu považovali za Boží trest: „Ten človek musel urobiť niečo zlé, musel veľmi hrešiť a Boh ho potrestal chorobou. Nemocný - to je zločinec, to je darebák - je Bohom poznamenaný.“ A tak ho vylúčili zo spoločnosti slušných a zdravých ľudí.

Bolo to kruté, a my si povieme: dobre, že žijeme až teraz, teraz je to predsa len už lepšie.
Ale nemýľme sa: tak veľmi sa myslenie ľudí zas nezmenilo od doby, kedy si Izraeliti napísali tieto predpisy o nákazlivom malomocenstve. Keď vidíme, že u niekoho náhle vypukla zlá choroba, napadá nám i dnes: „To má z toho, že špatne žil. To ho Pán Boh potrestal.“ –

A keď onemocnieme sami? Každý kňaz by vám mohol povedať, koľko nemocných mu kladie rozhorčenú otázku: „Čo som také zlé urobil, že som takto postihnutý? Čo som horší, než iní ľudia? Prečo som takto potrestaný? Prečo zrovna ja tu ležím, prečo  nie druhí?“ Len si spomeňte, či vám také starozákonné otázky nenapadali, keď ste boli nemocní.

Také „starozákonné otázky“ - povedal som práve. Ale aj v  Starom zákone nájdeme už lepšie pochopenie zmyslu nemoci. Zvlášť kniha o Jóbovi presadzuje úplne iný názor na nemocného.

Spomínate si na tu knihu? Keď bohatý náčelník Jób rázom ochorel, stratil rodinu a onemocnel malomocenstvom, jeho priatelia sa zhodli na obvyklom názore, že to všetko je Boží trest za jeho hriechy, za špatný život. Ale Jób to odmieta uznať: „Nie som nijako zvlášť horší, hriešnejší, než ostatní zdraví ľudia - možno som i o niečo lepší, než mnohí z nich.“ A svätopisec dáva Jóbovi za pravdu: Tvoje trápenie nie je Boží trest. Boh ti je práve v tvojom trápení blízko. Tvoje trápenie ťa učí dôverovať Bohu a spoliehať sa na neho.

Evanjelium dnešnej nedele je jedným z najkrajších textov Nového zákona v otázke nemoci a trápení.

Počujeme tu, že žiaden predpis, žiaden zákaz nedokáže zabrániť Pánu Ježišovi, aby sa k nemocnému súcitne priblížil. Žiadne nebezpečie nákazy nezabráni, aby sa ho s láskyplným súcitom dotkol, pohladil. Ježiš sa nemoci nebojí, Ježiš ju hojí a nemocného vracia do jeho domova, do jeho prostredia.

Rozumiete tomu? Nemoc je zlá vec, choroby by ani nemali byť. Ježiš neposiela nemoc, ale pomáha ku zdraviu.

Dnešné evanjelium nám oznamuje radostnú správu: Keď onemocnieš, máš príležitosť zažiť bezprostredne Božiu blízkosť a Božiu lásku. Boh ťa chce uzdraviť - len k nemu volaj o pomoc s plnou dôverou, ako ten malomocný.

Každý nemocný má teda plné právo dúfať, že ho Boh uzdraví, že bude zase šťastne žiť medzi svojimi: buď v domove pozemskom - lebo v domove nebeskom.

Nemá zmyslu v trápení lámať si hlavu otázkou, prečo zrovna ja tu ležím a druhí sú zdraví. Básnik povedal: Necháš slzu padnúť do prachu, stane sa z nich blato, pozdvihneš ju na slnko zažiaria ako perly.

Má zmysel, aby sa nemocný s plnou dôverou obrátil na Boha. Má zmysel, aby ho zdraví nevylúčili zo svojho spoločenstva, ale navštevovali ho, venovali sa mu.

Ale ja mám na mysli ešte niečo iného. Viete aké je zlo nákazlivé a infekčné! Len niekoho uvidíš, že niečo špatného robí či hovorí, a už máš chuť urobiť a hovoriť to tiež tak. Prečo sa deti alkoholikov stavajú alkoholikmi? Násilníkov, násilníci? Veď to zažili, vedia ako trpeli a predsa do toho sami upadnú!

Koľko fajčiarov je medzi puberťakmi, koľko alkoholikov... Vidíte aké je zlo nákazlivé. Sú to slabé osobnosti. Komu chutila prvá cigareta, pohárik alkoholu?!

 Najprv sa musíme uzdraviť zo svoje nákazlivého zla, aby mohli medzi ľudí, aby mohli mať dobrých priateľov.

I medzi nami je dosť „malomocných“, dosť nakazených buď telesným neduhom, lebo i neduhom duše - hriechom, špatným návykom.

Poďme preto teraz všetci spolčene v ústrety Kristovi, ktorý v  Sviatosti oltárnej prichádza medzi nás. Volajme k nemu spoločne o uzdravenie. Ale aby sme mohli byť naozaj uzdravení, vzbuďme a vyznejme najskôr svoju vieru.

Podvysoká, 15.2.2015




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.