Úvod k sväteniu ratolestí:
Zišli sme sa tu, aby sme robili to isté, čo jeruzalemskí občania: aby sme pripravili Pánu Ježišovi slávny vstup do našej farnosti, do nášho chrámu.
Chceme Pána Ježiša radostne pozdraviť ako svojho Krála, chceme niesť v rukách zelené ratolesti, v ktorých sa prebudil jarný život, ako symbol Kristova slávneho víťazstva nad smrťou.
Uvedenie do omšovej bohoslužby:
Slávenie Veľkej noc začíname slávnym vstupom Pána do Jeruzalema a prastarou oslavou Krista - Krála. Táto oslava je dnes viac bolestná než radostná. Veď vieme, že tí ľudia, ktorí dnes volajú „Hosana - nech žije!“ - budú v piatok volať „Na kríž s ním – ukrižuj ho!“
Uvedenie do čítaní:
1. Iz 50,4-7
Izaiášovu pieseň o vernom a statočnom Božom služobníkovi právom chápeme ako obraz nášho Pána a Vykupiteľa.
2. Flp 2,6-11
I druhé čítaní ospevuje Pána Ježiša ako verného a pokorného Božieho služobníka.
3.Mk 14,4-15,47
Uvedenie do pašií:
Teraz budeme počúvať pašie - evanjeliu o umučení Pána. Nie sú len o tom, čo urobili ľudia Pánu Ježiša kedysi dávno. Sú i o tom, ako sa správame k Pánu Ježišovi my i dnešné ľudstvo.
Niekto sa spozná v Petrovi, ktorý sa okázalo hlásil k Pánu Ježišovi, keď bol populárny, módny, ale dnes sa zaprisahá, že nie je jeho učeník.
Niekto sa spozná v Pilátovi, ktorý si myje ruky, chce zostať neutrálny.
Niekto patrí do miliónového zástupu, tých, ktorým je všetko jedno a idú, kam vietor fúka.
Vystupujú tu i kati, ktorí nezabudnú zosmiešniť, kopnúť, keď je do koho.
Kto z nás sa nájde v Judášovi; vo Veronike; kto v Šimonovi Cyrenskom; kto v Jánovi; - kto má miesto po boku bolestnej matky Márie?
Veľká dráma sveta sa hrá, a bude sa hrať až do konce sveta. Moja úloha v ňom môže byť len jedna.
Ktorá to je?
Doslov po pašiach
Ježiš umrel. Umrel nadarmo? Prečo sa vlastne umiera? Vojakovi hovoria, že umiera za vlasť, ale on dúfa, že strela minie právo jeho. - Nemocný dúfa, že liek zaberie.
Ježiš nedúfal, že prežije. Vedel, že ho zabijú. Ale vlastne predsa dúfal, dúfal - až za smrť. Dúfal, že vstane k inému životu. Ježiš vsadil celú svoju existenciu, celú svoju budúcnosť do nadeje až za telesnú, ľudskú smrť.
To je zmysel Veľkého piatku. Z tejto veľkopiatočnej nadeje rastie i naše dôvera. Tu má korene naša viera. Kázať Veľký piatok znamená uveriť vo veľkonočné ráno, zatiaľ čo náš život sa odohráva v pašiovom týždni.
Umrel Ježiš nadarmo? Nie. Ježiš nás zbavil strachu zo všetkého na svete. Zo všetkého za svetom. Zbavil nás strachu zo smrti. Ježiš neumrel nadarmo.
Obraciame sa preto s dôverou k tomuto víťazovi nad smrťou so svojimi potrebami a prosbami.