Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Hebr 9, 15. 24-28, Mk 3, 22-30 

Človeku zvykne fungovať svedomie – aj keď ho máme všelijaké, dokonca patologické, až zvrátené.

Človek má tiež nejaký ten cit pre pravdu.

Aby žil podľa svedomia a v pravde, musí však byť slobodný. Vnútorne slobodný. Slobodný od závislosti, od sebectva... A tu je problém – kto je slobodný?

Na druhých to najlepšie vidíme, takže skúsme to vidieť na iných. Nemalo by sa to takto, ale prináša nám to samotné evanjelium. Preto si to môžeme dovoliť.

Zákonníci ktorí prišli z Jeruzalema počuli o Ježišových skutkoch. Možno si mysleli, že je to len fáma. Lenže videli nepopierateľné a nevysvetliteľné zázraky, niečo nadprirodzené. Čo teraz? Hovoril som, že človek má svedomie a cit pre pravdu. Mali teda prijať Pána Ježiša. A tu je ten načrtnutý problém. Neboli slobodní: Od svojich predstav, od svojej túžby po moci, po sláve. Ježiš ich zatienil.

Skloniť sa však pred Ježišom? Kdeže!  Sú chytrí, a preto im nie je problém vymyslieť: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ A hotovo.

Za pozornosť stojí, že Pán Ježiš sa priamo nebráni, ale hovorí o jednote: Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.  

A tu vidíme pôvod každej nejednoty v Cirkvi – čo si uvedomujeme najmä teraz, v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov. Nechcem prijať učenie cirkvi, tak si vytvorím svoju cirkev.

To je príčinnou nejednoty v rodinách, v susedstve, na pracovisku...

Máme svedomie a to nám hovorí: Mal by som žiť v jednote a láske. Mám rozum cit pre pravdu, mal by som tomu druhému dať za pravdu. Kedy to robím? Ak som slobodný, ak nie som v otroctve sebectva a svojich vášni, ako je závisť, nenávisť...

A tak sme potom my sami rozdelení – je v nás aj túžba po dobre, pravde, ale nedokážem to  realizovať. A potom sa čudujeme, že sme nervózni a nepokojní a plní neuróz...

Pritom by to malo byť jednoduché: Neodporovať Duchu svätému, nerúhať sa mu, ale ho prijať. Žiť podľa svedomia a pravdy.

Turzovka, 23.12017