Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Ešte nedávno sme počúvali a čítali sebavedomé prehlásenia: „To, čo sa prv nazývalo Božou prozreteľnosťou, Božími zákonmi, to sme teraz úspešnejšie nahradili vedou a technikou.“

Znelo to pyšne, ale desivé následky zanedbania Božích zákonov budeme v prírode i na ľuďoch napravovať po dlhé desaťročia.

Ako je to s našou vierou v Božiu prozreteľnosť – v riadenie Božie? Nevedie ma to k pohodlnosti - však Pán sa postará! Nezatváram očí pred Božími zákonmi, keď mi nevyhovujú? 

Uvedenie do čítaní: 

  1. Iz 49,14-15

Otvorme sa teraz prorockému slovu, aby v nás upevnilo dôveru v Božiu starostlivosť o tých, ktorí sa zveria jeho ochrane. Budeme počuť k akému poznaniu Boha prišiel už starozákonný človek. 

  1. 1 Kor 4,1-5

My si niekedy na svojej práci priveľmi zakladáme. Počúvajme, ako skromne sa oceňoval velikán apoštol Pavol a ako málo mu záležalo na uznaní od ľudí. 

  1. Mt 6,24-34

Čo teraz počujeme v evanjeliu, patrí k jadru Ježišovej výzvy ľuďom: Vytvorte si správnu stupnicu hodnôt, aby ste vedeli, čo je na prvom a čo je na druhom mieste, učte sa dôvere v Nebeského otca.

 

KRESŤANSKÁ SCHIZOFRÉNIA  

Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách - hovorí naša ľudová múdrosť.

Dvom rôznym pánom sa slúžiť nedá, hovorí podobne Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Slúžiť dvom pánom sa nedá, ale predsa to skúšame stále v každodennom živote.

Pozor: Vôbec tu nemusí ísť o takýto extrémny prípad, že niekto je kresťanom a pritom nedodržiava prikázania. To je duchovná schizofrénia a predpokladám, nie je prípad vás, čo ste sem prišli. Ide tu o niečo hlbšie.

Je to zjavné aj v tomto:

Pri rannej modlitbe si vzbudíme dobrý úmysel: „Čo dnes budem robiť, hovoriť, myslieť, všetko nech je k väčšiu česť a slávu Božiu.“ Môže to byť aj niečo podobné, ale počas dňa hľadáme, čo je k našej sláve. Výsledkom je vnútorná rozpoltenosť veriaceho človeka, stály pocit zlého svedomia. Veľa strachu z Boha namiesto cnosti bázne (úcty) Božej, radosti z toho, že je Boh. A to nie je dobré ovocie našej snahy o duchovný život; veď ovocím poznania Boha má byť pokoj a radosť.

Ako to teda robiť?

Čo tak: nechať ranné modlitby a nerobiť žiadne predsavzatie? Keď nič nechcem, nebudem mať výčitky, že som nesplnil. Toto by nebola dobrá cesta. Kto začne byť lenivý v rannej modlitbe, alebo ju obmedzí len na odrecitovanie Otčenáša a Zdravasu, ten je čoskoro po krk v lajdáctve každého druhu i počas dňa. Môže pritom odrecitovať nejaké modlitby, ktoré má od detstva. A môžu byť aj dlhé! Chýba však podstatné! Úprimné odovzdanie sa Bohu Stvoriteľovi.

Ako teda? Modlitba nesmie byť úloha navyše, o povinnosť viac - tých povinností máme aj tak dosť. Musíme si natrénovať, nacvičiť dobrý návyk. Ako si dieťa nacvičí chodeniu tak, že nemusí premýšľať, ktorú nohu teraz dát dopredu, ako si vodič nacvičí riadenie tak, že nemusí premýšľať čo robiť nohou, čo rukou, tak si my kresťania nacvičujeme stále spojenie s Božou láskou, nech robíme čokoľvek.

Ako sa to dá natrénovať? Sú na to dva cviky.

Cvik prvý:

Ten dobrý úmysel z rannej modlitby: „Všetko dnes chcem robiť ku cti a sláve Božej,“ ten si zachovajme a k nemu navyše trénujme a natrénujme kontrolu cez deň: „Môžem to, čo práve robím, ponúknuť Pánu Ježišovi ako svoj dar? Čo teraz chcem urobiť, je naozaj dobré? Je to na Božiu slávu?“

Denne sa snáď modlíš, čo by si to bol inak za kresťan! Keď vytrváš s každodennou rannou a večernou kontrolou, keď si to teda budeš viackrát denne pripomínať, navykneš si, aby si pri všetkom, čo mieniš robiť, plánoval i z toho hľadiska, či je to správne pred Božím zrakom, či z toho bude nakoniec radosť alebo znechutený pocit zlého svedomia.

Cvik druhý:

A potom je tu ešte druhý cvik, ako žít a pracovať na česť a slávu Božiu. Tyká sa vecí a ľudí, ktorí nám sami prichádzajú takpovediac pod ruku. Nevyberáme si ich.

U deti je to trebárs spolužiak v lavici. Posadili ich k sebe a idú si na nervy, že ten druhý je protivný, zlý. Potom chodia do školy s nechuťou, škola je im otravná. Ale iné je to, ak to dieťa ponúkne Pánu Bohu.

Nielen deti, všetci si zvyknime to pekné obetovať na česť a slávu Božiu, to boľavé a protivné ako pomoc Pánu Ježišovi s jeho krížom. Povedzme si. Všetko nepríjemné chcem dnes niesť ako kúsok kríža Pána Ježiša. Miesto, aby nás z nich začala bolieť hlava alebo tiecť nervy, hovoríme si: Pane Ježišu, ty si mal okolo seba tiež všelijakých ľudí: Judáša a všelijakých farizejov. Ale nerozčuľoval si sa kvôli nim, len ti ich bolo ľúto. Ja to budem robiť tiež tak.

Kresťanovi je tiež nepríjemné, keď má ísť do nemocnice na operáciu slepého čreva, či na žlčové kamene. Ale spomenie si na Pána Ježiša na Hore Olivovej a v duchu sa modlí: Otče, ja by som to radšej nechcel, ak to naozaj nemusí byť. Ale ak to musí byť, nechám to na tebe. 

Aký je z toho úžitok? Veľký. Kto každé ráno vstáva s dobrým úmyslom: „Všetko, čo budem dnes robiť, chcem robiť dobre, na Božiu slávu!“ „Všetko nepríjemné chcem niesť ako kríž Pána Ježiša!“ Kto teda ráno začína s dobrým úmyslom; - kto si nacvičí, dívať sa všetko z tohto pohľadu; - kto sa pri večernej modlitbe kontroluje spytovaním svedomí; - na takom človeku sa to pozná. Dobre sám seba pozná, má sa pod kontrolou, nepoletuje, nezmätkuje, nepanikári, nerozčuľuje sa.

Veď vieme, keby Boh na nás nemyslel, tak by sme tu neboli. On, keďže je Láska a keďže to on riadi, tak nás povolal k životu v tom najlepšom možnom čase pre nás. On chcel, aby sme mali práve takých rodičov, takého manžela, manželku, súrodencov. On nás povolal práve do tejto doby, do tejto zemepisnej šírky, do toho počasia. Naučme sa vidieť v tom len a len dobro, aj keď nám to nejde vždy podľa našich predstav.

Čo ak nám to nevyjde podľa predstav, keď sa nám zdá, že Stvoriteľ to „nerobí dobre“. Alebo ak sa až takto nechceme vyjadrovať, že „zabudol na nás“. Už mate skúsenosť, že starostlivosť (prozreteľnosť) Božia prevyšuje naše predstavy? Možno ako v tomto, za vlasy pritiahnutom, príbehu:

Muž sa po stroskotaní lode zachránil na pustom ostrove. Podarilo sa mu postaviť malý útulok, ktorý ho cez deň chránil pred slnkom, dažďom a v noci pred chladom. Jednej noci mu však zhorel a ostala z neho kôpka popola.

Bože, ako si to mohol dopustiť? Sotva som si zachránil holý život a už nemám nič. V živote som stratil všetko a ty dovolíš, aby mi zhorela aj táto biedna chatrč.

O niekoľko hodín nastupoval tento stroskotanec na britskú loď. Záchrancovia mu hovoria: Nevedeli sme, že tu niekto je. Videli sme váš signál, v noci oheň a ráno stúpajúci dym a tak vás zoberieme domov.

Zachránený zatvoril oči a povedal napokon: Ach, Bože, ďakujem ti.

Nie vždy prídeme na to, že Boh nám chce len dobro ako v tejto modelovej situácii. Možno na to prídeme až vo večnosti.

Možno už aj tu prídeme na to, ako sa Boh stará o nás a budeme spokojní s výsledkami našich modlitieb. Boh odpovedá na modlitby troma spôsobmi:

  1. Áno, pretože je to pre teba dobré.
  2. Nie, lebo to nie je pre tvoje dobro.
  3. Ešte nie, lebo to lepšie ešte len príde.

Povstaňte a prihláste sa spoločným Krédom do Božej školy.

Turzovka, Turkov, Dlhá, 26.2.2017